Právne stanovisko vydané v súvislosti s pokynmi zo strany zriaďovateľov – zamestnávateľov riaditeľov ZUŠ – o poskytovaní náhrady funkčného platu v rozsahu 80 % v zmysle ust. §-u 250 b ods. 6 Zákonníka práce.

Vážení zamestnávatelia riaditeľov ZUŠ,
ako právna zástupkyňa OZ PŠaV na Slovensku považujem za potrebné vyjadriť sa k realizovaným opatreniam z Vašej strany vo veci zníženia funkčného platu riaditeľom základných umeleckých škôl, keďže v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ste vo vzťahu k nim v pozícii zamestnávateľa. K vyhotoveniu predmetného právneho stanoviska ma primälo značné množstvo podnetov riaditeľov ZUŠ, ktorí sú zároveň členmi OZ PŠaV na Slovensku, so žiadosťou o pomoc pri riešení aktuálnych pracovnoprávnych sporoch ohľadom bezdôvodného zníženia funkčného platu v ich neprospech. Keďže ich argumentáciu niektorí zamestnávatelia nie ste schopní akceptovať, rozhodla som sa pre vydanie tohto právneho stanoviska za účelom ozrejmenia danej situácie.
Spor medzi Vami ako zamestnávateľmi a riaditeľmi ZUŠ vznikol v súvislosti s nesprávnou aplikáciou ust. §-u 250 bods. 6 novelizovaného Zákonníka práce, v ktorom je uvedené, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie §-u 142 ods. 4 tým nie je dotknuté.
Z uvedeného paragrafového ustanovenia nepochybne vyplýva, že prekážka v práci na strane zamestnávateľa v dôsledku tzv. existujúceho krízového stavu sa týka iba tých zamestnancov, ktorí reálne nemôžu vykonávať prácu a to celkom alebo sčasti, keďže zamestnávateľ zastavil alebo obmedzil svoju činnosť. Predmetné ustanovenie však nie je možné aplikovať na školy a teda ani na základné umelecké školy, ktoré svoju činnosť nezastavili a ani neobmedzili, pretože pedagogickí zamestnanci dohodnutý druh práce naďalej plnohodnotne vykonávajú počas obdobia prerušeného vyučovania na školách a to z domu prostredníctvom digitálneho vzdelávania, resp. elektronickej komunikácie so žiakmi na základe jednotlivých usmernení riaditeľov škôl.
V tomto smere je podstatné pre posúdenie dôvodnosti vzniku prekážky v práci na strane zamestnávateľa to, či pedagogickí zamestnanci naďalej svoju pracovnú činnosť vykonávajú a v akom rozsahu pracovného času si
adresované zriaďovateľom základných umeleckých škôl
učitelia plnia svoje pracovné povinnosti resp. svoju prácu nevykonávajú buď vôbec alebo v obmedzenom rozsahu. O tom, že riaditelia a to nielen základných umeleckých škôl, ale aj iných škôl, svoju prácu vykonávajú v plnom rozsahu, sa môžete ako zamestnávatelia presvedčiť nielen z výkazu ich pracovnej činnosti a z evidencie ich pracovného času ale tiež na základe toho, že výučba žiakov pokračuje a sú to práve riaditelia škôl, ktorí s plným nasadením a mnohokrát aj nad limit ich pracovného času zabezpečujú zjednocujúce postupy pre čo najefektívnejšie fungovanie škôl. Je priam zarážajúce, že z Vašej strany nebola ani len prejavená vôľa preveriť si tieto okolnosti, a bez znalosti veci ste pristúpili k zníženiu ich funkčného platu aj napriek tomu, že svoju prácu si s maximálnym nasadením zodpovedne a riadne plnia.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné zohľadniť tú okolnosť, že v čase tejto mimoriadnej situácie sú školy a školské zariadenia zatvorené a vyučovanie priamo na školách a školských zariadeniach je v zmysle vydaných opatrení nielen zo strany Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia číslo: OLP/2576/2020 zo dňa 12. marca 2020, ale aj v zmysle vydaného usmernenia ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 12. marca 2020 prerušené, avšak vyučovanie žiakov prebieha dištančnou formou naďalej.
Vzhľadom na to, že učitelia naďalej vyučujú a to na základe usmernení riaditeľov škôl, potom nemožno na danú situáciu aplikovať ust. §-u 250 b ods. 6 Zákonníka práce, pretože žiadna prekážka v práci na strane zamestnávateľa neexistuje a riaditelia vykonávajú svoju prácu z domácnosti aplikujúc ust. §-u 250 b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, v ktorom je uvedené, počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu
a) zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Z uvedeného paragrafového ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v prípade uplatnenia práva zamestnanca na výkon práce z domácnosti, musí byť splnená podmienka, že dohodnutý druh práce to umožňuje a na strane zamestnávateľa neexistujú vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnanec nemôže prácu z domácnosti vykonávať.V posudzovanom prípade sú obidve zákonom stanovené podmienky splnené. Predmetné ustanovenie zakotvuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o súhlas k vykonávaniu práce z domácnosti, zamestnanec je povinný uplatniť si svoje právo smerom k zamestnávateľovi a pokiaľ sú splnené zákonom stanovené podmienky, zamestnávateľ nemôže konať svojvoľne. Ak by zamestnávateľ odmietol výkon práce z domácnosti a naďalej by evidoval prekážku v práci na strane zamestnávateľa, konal by v rozpore s ust. §-u 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, v ktorom je uvedené, že zamestnávateľ je povinný odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Podľa ust. §-u 47 ods. 3 písm. a) a b) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré: a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.
Mám za to, že by nemalo zostať bez povšimnutia aj samotné vydanie usmernenia ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 12. marca 2020, vydané podľa ustanovenia § 3 ods. 8 vyhlášky č. 231/2009 Z. z. Ministerstva školstva SR o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách v dôsledku ohrozenia života a zdravia detí, žiakov alebo zamestnancov škôl a školských zariadení na základe rozhodnutia hlavného hygienika a záverov Ústredného krízového štábu, ktoré je zapríčinené šírením respiračného ochorenia vyvolaného novým koronavírusom COVID-19,na základe ktorého došlo k prerušeniu vyučovania na školách a školských zariadenia v období od 16. marca 2020 do 29. marca 2020 vrátane.V predmetnom usmernení ministerka školstva uložila riaditeľom škôl, aby zabezpečili podľa podmienok a možností samoštúdium žiakov prostredníctvom elektronickej komunikácie s pedagogickými zamestnancami školy.
V rovnaký deň ministerka školstva vydala ďalšie usmernenie k pracovnoprávnym vzťahom v súvislosti s opatreniami prijatými 12. marca 2020.Z obsahového vymedzenia uvedených usmernení vôbec nevyplýva taký záver, že v dôsledku prerušenia vyučovania na školách a školských zariadeniach počas obdobia pretrvávajúcej mimoriadnej situácie pedagogickí zamestnanci prácu nemajú vykonávať a vo vzťahu k nim sa uvedené obdobie bude evidovať ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa. V tejto súvislosti upriamujem pozornosť na to, že ak by ste skutočne voči riaditeľom základných umeleckých škôl evidovali prekážku v práci na strane zamestnávateľa, potom nemôžete od riaditeľa školy žiadať nijaký výkon práce, nijaké plnenia pracovných povinností, čo je v rozpore s vydaným usmernením ministerstva školstva, ktorým ministerka školstva uložila povinnosť riaditeľom škôl, aby zabezpečili výchovno- vzdelávaciu činnosť pre žiakov školy.
Nedá mi, aby som Vám nezverejnila aj vyhlásenie ministra školstva Branislava Gröhlinga, ktorý v rámci vydaného opatrenia z 24. marca 2020, ktorým deklaroval zatvorenie škôl a školských zariadení až do odvolania, pričom uviedol, citujem: „Budem sa snažiť hľadať ďalšie riešenia, ako toto celé rodičom aj učiteľom uľahčiť. Chcel by som zároveň vyzvať rodičov aj učiteľov, aby boli zhovievaví, aby spolu komunikovali, počúvali sa a snažili sa vzájomne si pomôcť. Pre nás všetkých je to nová situácia. Preto sa snažme, prosím, čo najviac spolupracovať. „
Nič iné, ako len zhovievavosť a toleranciu vyžadujú od Vás ako od zamestnávateľov dotknutí riaditelia škôl. Práve v tejto zložitej mimoriadnej situácii sa viac ako inokedy žiada od zamestnávateľov výraznejšia podpora, pomoc, spolupatričnosť a v neposlednom rade aj ocenenie ich mimoriadnych pracovných povinností. Pre mňa je nepochopiteľné, na základe čoho ste dospeli k záveru o možnosti uplatnenia ust. §-u 250 b ods. 6 Zákonníka práce. Veď sú to práve riaditelia škôl, ktorí počas tohto výnimočného režimu zabezpečujú podľa podmienok školy a reálnych možností samoštúdium žiakov prostredníctvom elektronickej komunikácie s pedagogickými zamestnancami školy. Nikto iný, iba riaditeľ školy určuje formu zadania domácich úloh. Do tohto procesu Vy ako zriaďovatelia škôl nijako nevstupujete a ani nemôžete, nakoľko v zmysle ust. §-u 5 ods. 1, 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v odseku prvom je uvedené, že školu a školské zariadenie riadi riaditeľ. V ďalšom odseku 2 je uvedené, že riaditeľ školy zodpovedá za
a) dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi, b) vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu, c) vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov, d)dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti školy alebo školského zariadenia, e) každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov, f) úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia, g) rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia, h)riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského zariadenia.
Vážení zriaďovatelia a zároveň zamestnávatelia riaditeľov základných umeleckých škôl,
pevne verím, že tak ako riaditelia v maximálnej možnej miere, podľa ich schopností a možností zabezpečujú proces vzdelávania na jednotlivých školách, rovnako aj z Vašej strany budete vyvíjať snahu byť im nápomocní a vytvoríte pre nich také pracovné prostredie, v ktorom budú motivovaní k čoraz lepším pracovným výsledkom a nebudú sa musieť obhajovať v tom smere, či majú zákonný nárok na 100 % ich funkčného platu. Predpokladám, že nie je vo sfére Vášho záujmu realizovať voči riaditeľom škôl také usmernenia resp. nariadenia, ktoré nemajú oporu v zákone.
Na základe uvedeného si Vás preto dovoľujem požiadať, aby ste nanovo prehodnotili daný stav v súlade s platnými právnymi predpismi, ale hlavne aby ste prihliadli na tú skutočnosť, že riaditelia škôl si svoje pracovné povinnosti v plnom rozsahu naďalej vykonávajú ibaže z iného miesta výkonu práce a to z ich domácnosti.
Zároveň Vám dávam na vedomie, že následne usmerním všetkých dotknutých riaditeľov škôl, aby využili svoje zákonné právo v súvislosti s uplatnením ich pracovnoprávneho nároku vykonávania práce z domácnosti, keďže im to dohodnutý druh práce dovoľuje a na strane zamestnávateľa neexistujú žiadne vážne prevádzkové dôvody, ktoré by im bránili vo výkone ich druhu práce, o čom nesporne svedčia ich doterajšie pracovné výsledky.
Pre úplnosť poznamenávam, že zákon nedovoľuje, aby v prípade výkonu práce z domácnosti zamestnávateľ pristúpil k zníženiu platu zamestnancov.
S úctou a pozdravom
JUDr. Renáta Matejová právna zástupkyňa OZ PŠaV na Slovensku